Náš špeciálny hosť, bývalý predseda Európskeho parlamentu Pat Cox, spomína na rozšírenie vo forme veľkého tresku pred 20 rokmi ako na obdobie vyznačujúce sa výnimočnou nádejou, keď kontinent mohol konečne začať slobodne dýchať oboma časťami svojich pľúc: východnou aj západnou. Zatiaľ čo Putinov mýtus o slovanskom bratstve sa šíri na pozadí útokov balistickými raketami, EÚ je naďalej dobrovoľným zväzkom slobodných a zvrchovaných národov, ktorého základné hodnoty sú založené na dodržiavaní ľudských práv, rovnosti a právneho štátu.
Podujatie, ktoré usporiadalo írske predsedníctvo Rady EÚ v Dubline 1. mája 2004, a uvítací ceremoniál v Európskom parlamente v Štrasburgu 3. mája 2004, boli pre mňa politicky aj emocionálne výnimočnými dňami nabitými obrovskou pozitivitou a nádejou, ako aj symbolickými aktami návratu domov a znovuzjednotenia kontinentu, ktorý mohol opäť dýchať oboma časťami svojich pľúc: východnou a západnou. Seamus Heaney zarecitoval v Dubline svoju báseň Beacons at Bealtaine (Žiara Bealtainu), v ktorej optimisticky vyjadril presvedčenie, že toto historické rozšírenie by mohlo podnietiť diskusiu, otvoriť cestu novým myšlienkam a priniesť nové významy. V Štrasburgu vztýčili 10 národných vlajok nových členských štátov na obrovských vlajkových stožiaroch vyrobených v lodeniciach v Gdansku. Bol to dar Poľska a ich cesta do Štrasburgu bola symbolickým pripomenutím cesty od komunizmu k slobode, ktorú personifikovala prítomnosť Lecha Wałęsu.
Pre všetkých bola táto slávnosť samozrejme vyvrcholením dlhoročného a zložitého procesu vzájomnej prípravy. Všetci zúčastnení pociťovali radosť, ale aj úľavu z toho, že sa v tomto politickom a procesnom maratóne dostali do cieľa.
Podľa môjho názoru bolo rozširovanie možno najsilnejším, najtransformatívnejším a najúspešnejším politickým nástrojom EÚ za posledných päť desaťročí. Moja vlastná krajina, Írsko, sa pripojila k EÚ pri prvom rozšírení 1. januára 1973 ako najchudobnejší štát/región vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Prístup na veľký trh spolu so solidaritou EÚ prostredníctvom regionálnych a neskôr kohéznych fondov v prvých desaťročiach členstva, vyššie normy v oblasti rodovej rovnosti a environmentálnej politiky, podpora mierového procesu v Severnom Írsku a uznanie mimoriadne náročných dôsledkov brexitu pre Írsko ako jediný štát EÚ, ktorý má so Spojeným kráľovstvom spoločnú pozemnú hranicu, boli všetko mimoriadne pozitívnymi skúsenosťami a výsledkami. Nebolo to vždy jednoduché, najmä počas krízy v eurozóne, ale celkovo bola skúsenosť veľmi pozitívna.
Hoci rešpektujem a zároveň ľutujem rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ, jasne to dokazuje jednu vec: EÚ je dobrovoľný zväzok slobodných a suverénnych národov, do ktorého môžete vstúpiť na základe slobodnej vôle a rovnako slobodne z neho môžete aj vystúpiť. To je v ostrom kontraste s Putinovou neoimperialistickou vojnou na Ukrajine, kde dennodenne šíri svoj mýtus o slovanskom bratstve pomocou pušiek, balistických rakiet a a smrtiacich dronov.
Grécku, Portugalsku a Španielsku pomohlo pristúpenie budovať po skončení obdobia diktatúry úspešné demokracie s rastúcou životnou úrovňou a kvalitou života.
Rozšírenie vo forme veľkého tresku pred 20 rokmi prinieslo novým členským štátom, najmä v strednej a východnej Európe, pozoruhodný rast, ktorý bol poháňaný prudkým nárastom investícií, obchodu a solidarity v rámci EÚ. V priemere sa ich HDP na obyvateľa očistený o infláciu a menu zvýšil počas dvoch desaťročí z menej ako polovice priemeru EÚ na tri štvrtiny rastúceho priemeru EÚ. HDP Litvy na obyvateľa sa v tomto období strojnásobil. Zdravotná starostlivosť a vzdelávanie sa zlepšili, čo prinieslo zvýšenie kvality života a životnej úrovne. Poľnohospodárska produkcia v celom regióne sa zdvojnásobila. Stručne povedané, rovnako ako pri všetkých predchádzajúcich rozšíreniach i tu sa ukázalo, že ide o obojstranne výhodný výsledok pre pristupujúce štáty aj EÚ. Som preto optimista, pokiaľ ide o rozširovanie, hoci nie naivný optimista.
Udalosti v Poľsku za posledné roky a pretrvávajúca situácia v Maďarsku odhaľujú, čo stojí za odklonom od noriem EÚ v oblasti právneho štátu, slobody médií alebo dodržiavania práv menšín: pristúpenie k EÚ sa berie ako prostriedok na dosiahnutie prosperity, ale zároveň nie je záujem o EÚ ako spoločenstvo zdieľaných hodnôt. Maďarský premiér sa hrdo hlási k neliberálnej demokracii. Nech už článok 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) interpretujeme akokoľvek, určite to nie je charta neliberálnej demokracie. („Európska únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“)
Tieto ustanovenia sú súčasťou dohody o členstve v EÚ, sú uvedené vo všetkých prístupových zmluvách a všetky pristupujúce štáty ich schválili. Formulka „nechajte si svoje hodnoty, ale pošlite peniaze“ nie je udržateľným základom pre vzájomný rešpekt – a na to by sa nemalo zabúdať ani v súčasných kandidátskych štátoch, ktoré sa snažia napredovať v prístupových rokovania s EÚ. Očakávam, že v budúcich rokovaniach budú kodanské kritériá zohrávať významnejšiu úlohu, prípadne aj s doložkami zmluvy o pristúpení, ktoré EÚ umožnia lepšie brániť svoje práva a hodnoty pred ich nedodržiavaním. EÚ nie je len trh a materiálny pokrok – akokoľvek je žiaduci – a nie je to ani jej jediný alebo dokonca základný dôvod existencie.
Doterajšie rozširovania mali v zásade pozitívne účinky pre všetky zúčastnené strany a k rozširovaniu by sa malo pristupovať s pozitívnou mysľou. Kandidátske krajiny budú musieť prejsť významnými zmenami, každá svojím vlastným tempom. Aj EÚ má pred sebou domáce úlohy, pokiaľ ide o jej rozhodovací proces, rozpočtovú kapacitu absorbovať nové členské štáty a predvstupovú pomoc. Po udelení štatútu kandidátskej krajiny a skríningu sa v Rade vyžaduje jednomyseľnosť v súvislosti s rokovacím rámcom, otváraním jednotlivých kapitol, uzavretím rokovaní a napokon so zmluvou o pristúpení. Nič z toho nie je jednoduché ani ľahké. Dúfam, že všetky členské štáty budú rešpektovať povinnosť „lojálnej spolupráce“, podľa ktorej si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv (článok 4 ods. 3 ZEÚ).
Ukrajina je špecifický prípad z hľadiska komplexnosti danej jej veľkosťou, relatívne vysokým podielom poľnohospodárstva v porovnaní s priemerom EÚ a relatívnou chudobou z hľadiska HDP na obyvateľa a, samozrejme, vojnou a jej ničivými dôsledkami. Rokovania sa môžu začať. Ukrajina je už na ceste k integrácii prostredníctvom dohody o pridružení a prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode s EÚ. Časom by sa tieto dohody mohli postupne rozširovať, ale základným predpokladom pristúpenia bude v konečnom dôsledku vyriešená územná otázka a stabilný mier, v ktorom môže zohrávať úlohu perspektíva členstva v EÚ. EÚ potrebuje na svojich východných hraniciach stabilitu, nie chaos, a prijatie Ukrajiny je v konečnom dôsledku v kolektívnom záujme, ako aj v záujme Ukrajiny.
Pat Cox, bývalý predseda Európskeho parlamentu v rokoch 2002 až 2004
Pat Cox je írsky politik a novinár. V rokoch 2002 až 2004 bol predsedom Európskeho parlamentu a v rokoch 2005 až 2011 predsedom Európskeho hnutia. Od roku 2015 vedie Nadáciu Jeana Monneta pre Európu. Je tiež európskym koordinátorom škandinávsko-stredomorského koridoru základnej siete TEN-T (doprava) a vedúcim misie Európskeho parlamentu zameranej na posúdenie potrieb a vykonávanie parlamentnej reformy Najvyššej rady Ukrajiny. Na začiatku svojej kariéry pracoval ako reportér a moderátor televíznej stanice RTE v Dubline, kde pokrýval aktuálne dianie. V roku 2004 Pat Cox vyhral medzinárodnú Cenu Karola Veľkého v Aachene za svoju parlamentnú angažovanosť v rozširovaní Európskej únie.
Menej
