skupina Organizácie občianskej spoločnosti v EHSV

V rokoch 2010 až 2022 ceny domov v EÚ vzrástli o 47 %. V tom istom období sa nájomné zvýšilo o 18 %. Podľa Eurostatu v roku 2023 viac ako 10 % domácností v mestách a 7 % domácností na vidieku vynaložilo viac ako 40 % svojich disponibilných príjmov na bývanie. EHSV zadal vypracovanie štúdie na preskúmanie politických riešení, ktorými by sa dalo zabezpečiť cenovo dostupnejšie a udržateľnejšie bývanie pre všetkých Európanov. V tomto rozhovore sa ekonómka Agnieszka Maj a riaditeľka pre životné prostredie, energetiku a zmenu klímy z Centra sociálneho a hospodárskeho výskumu (CASE) Karolina Zubel ako spoluautorky štúdie podelili o svoje hlavné zistenia.

O čom je štúdia EHSV a prečo je relevantná?

V tejto štúdii o cenovo dostupnom udržateľnom bývaní v EÚ sa skúma potreba takéhoto bývania, pričom sa zdôrazňuje úloha digitalizácie (umelá inteligencia, digitálne stavebné povolenia, príslušné databázy) a štruktúr sociálneho hospodárstva. Poukázaním na prípadové štúdie sa v nej vyzdvihujú inovatívne snahy o zlepšenie cenovej aj fyzickej dostupnosti a udržateľnosti bývania. Výsledky štúdie zahŕňajú uskutočniteľné odporúčania na roky 2030 a 2050, ktoré sú v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klimatickej odolnosti, sociálnej spravodlivosti a hospodárskeho rastu. Ponúkajú strategické poznatky na prispôsobenie politík v oblasti bývania vyvíjajúcim sa výzvam so súčasným zabezpečením blahobytu komunity.

Aké sú hlavné zistenia štúdie?

Digitalizácia predstavuje významnú príležitosť na zlepšenie efektívnosti projektovania, výstavby a správy obytných budov, potenciálne zníženie nákladov a zlepšenie udržateľnosti. Jej súčasný vplyv na úspory nákladov je však obmedzený. Medzi hlavné prekážky prijatia digitálneho pokroku patria tradičné názory rôznych aktérov, vnímaná nízka návratnosť investícií, vysoké realizačné náklady a nedostatok stimulov, odbornej prípravy a predpisov. Na úplné využitie potenciálu digitalizácie sú nevyhnutné ďalšie investície do digitálnej infraštruktúry, napríklad do zabezpečenia interoperability digitálnych platforiem.

Sľubnú politickú inováciu na zvládnutie súčasných výziev v oblasti bývania predstavuje zapojenie subjektov sociálneho hospodárstva (bytové združenia s obmedzeným ziskom, verejnoprospešné organizácie, družstvá). Tieto subjekty ponúkajú také nákladovo efektívne a dobre navrhnuté riešenia týkajúce sa bývania, ktoré podporujú súdržnosť komunít a dlhodobú stabilitu bývania. Napríklad neziskové bývanie a bývanie s obmedzeným ziskom vo Viedni, ktoré predstavuje 30 % všetkých možností bývania v meste, zohráva kľúčovú úlohu pri stabilizácii trhu s bývaním tým, že má účinok znižovania cien. Pomáha to pri udržiavaní prijateľnej výšky nájomného a predchádzaní deformáciám trhu.

Aké sú na základe zistení vaše hlavné odporúčania, pokiaľ ide o opatrenia a ďalší výskum?

Strednodobo by sa v záujme jednotného prístupu vo všetkých členských štátoch malo v politikách EÚ v oblasti bývania uprednostniť zavedenie „Novej európskej dohody o cenovo dostupnom udržateľnom sociálnom bývaní“ a „smernice o bývaní“. Krajiny by mali podporovať inovatívne modely, ako sú družstvá a bývanie s obmedzeným ziskom, poskytovať flexibilnú finančnú podporu na projekty bývania a využívať digitálne nástroje na zlepšenie riešení v tejto oblasti.

Z dlhodobého hľadiska by sa v politikách rozvoja bývania mal uplatňovať strategický a udržateľný prístup s dôrazom na miestne riešenia a nepretržité monitorovanie. Digitalizácia sa musí štandardizovať právnymi predpismi, postupmi obehového hospodárstva, ako sú bankové úvery viazané na obehovosť budov, nájomné stimuly založené na energetickej hospodárnosti, a tiež iniciatívami miestneho financovania. Okrem toho by sa koncepcia „sociálneho bývania“ mala rozšíriť tak, aby zahŕňala rodiny so strednými príjmami, podobne ako vo viedenskom modeli „spoločenského bývania“, ktorý podporuje sociálnu kombináciu a zabraňuje džentrifikácii. Takisto je nevyhnutné zamerať sa na novú výstavbu a renováciu, ako aj zmeniť stanovený účel nevyužitých budovy tak, aby ich bolo možné využiť na uspokojenie potrieb bývania.

Budúci výskum by mal byť zameraný na inkluzívne prístupy k mestskému plánovaniu, výstavbe a poskytovaniu bývania s cieľom zlepšiť dostupnosť bývania pre všetkých občanov. Mal by sa tiež skúmať vplyv nových technológií, ako je umelá inteligencia a automatizácia, na úspory nákladov a efektívnosť rozvoja a správy v oblasti bývania. Navyše by sa vo všetkých členských štátoch EÚ mali skúmať inovatívne modely bývania, aby sa identifikovali stratégie, ktoré môžu zlepšiť jeho cenovú dostupnosť aj udržateľnosť.

Vypracovanie štúdie zadal EHSV na žiadosť skupiny Organizácie občianskej spoločnosti.