Stefano Palmieri
skupina Pracovníci

Správy Enrica Lettu a Maria Draghiho sa značne prekrývajú, hoci sa v analýzach a navrhovaných stratégiách výrazne líšia.

Vezmime si napríklad politiku súdržnosti. V správe Enrica Lettu zohráva ústrednú úlohu tým, že zabezpečuje, aby z výhod jednotného trhu profitovali spoločne všetci občania a regióny Únie. Zdôrazňuje sa v nej tiež prepojenie medzi politikou súdržnosti a službami všeobecného záujmu, ktoré sú nevyhnutné na to, aby Európania mohli žiť a pracovať tam, kde si vyberú. Naproti tomu sa zdá, že v správe Maria Draghiho sa význam politiky súdržnosti a sociálneho a územného rozmeru konkurencieschopnosti bagatelizuje. Zaoberá sa európskou konkurencieschopnosťou bez zohľadnenia územných rozdielov, čo naznačuje, že obyčajné zvýšenie celkovej konkurencieschopnosti EÚ by vyriešilo regionálne problémy. Nezohľadňuje sa v nej skutočnosť, že pre mnohé regióny sú nízka konkurencieschopnosť a územné znevýhodnenie dve strany tej istej mince.

V oboch správach sa uznáva, že pre Úniu už nie je možné pokračovať v doterajšej praxi. Naliehavosť a zložitosť dnešných kríz si vyžaduje výraznú zmenu v tvorbe európskej politiky, možno aj prostredníctvom zmien v zmluve. Môžeme skutočne diskutovať o rozšírení bez toho, aby sme sa zaoberali potrebou hlbšej politickej integrácie? Táto zmena musí zahŕňať aj zmenu rozsahu. Súčasný viacročný finančný rámec je nedostatočný, pretože je zakotvený na úrovni len niečo vyše 1 % HND EÚ a obmedzuje ho zastaraná logika „spravodlivej návratnosti“. Je potrebný nový prístup inšpirovaný modelom EÚ Next Generation. Mimoriadne výzvy sa musia zvládať odvážnymi riešeniami vrátane vydávania „spoločných bezpečných aktív“, ako to bolo počas pandémie.

V nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci na roky 2028 – 2034 sa preveria skutočné zámery EÚ, keďže sa stanovujú priority na nasledujúcich sedem rokov. V tejto súvislosti je rozumné očakávať otvorenú diskusiu o výzvach, na ktoré musí EÚ reagovať vzhľadom na viaceré prebiehajúce krízy, ako aj o jej hlavných cieľoch a spoločných európskych statkoch, ktoré chce poskytovať svojim občanom.

Pri úvahách o regulačnej reforme, ako sa odporúča v oboch správach, je dôležité mať na pamäti, že EÚ je najvyspelejším „sociálnym trhovým hospodárstvom“ na svete. Jej prísne hospodárske, sociálne a environmentálne normy sú základom úspechu tohto modelu, nie jeho prekážkou. Porovnanie právnych predpisov EÚ s právnymi predpismi v USA alebo Číne je preto zásadne chybné. Akékoľvek úsilie o zjednodušenie pravidiel EÚ musí naďalej chrániť pracovné podmienky, bezpečnosť pracovníkov, práva spotrebiteľov, sociálnu a hospodársku súdržnosť a udržateľný rast.

Európa pochopila, aj keď oneskorene, že byť veľkým trhom už nestačí. Ak chce napredovať, musí sa usilovať o väčšiu jednotu vrátane hlbšej politickej integrácie a skutočne jednotnej politiky v oblasti hospodárstva, priemyslu, obchodu, zahraničných vecí a obrany. Nadchádzajúce mesiace budú rozhodujúce pre formovanie budúcnosti Európy.