European Economic
and Social Committee
Európska koalícia pre podnikovú spravodlivosť (ECCJ) odmieta komplexný balík opatrení: záujmy podnikov by nemali byť hnacou silou politiky EÚ
Európska komisia čoskoro predstaví balík legislatívnych reforiem týkajúcich sa povinností podnikového výkazníctva, známy ako „komplexný balík zjednodušujúcich opatrení“. Cieľom balíka je zjednodušiť a zefektívniť právne predpisy o udržateľnosti, čím sa podnikom zjednodušia vykazovacie povinnosti. Už od jeho novembrového oznámenia balík vyvolal v celej EÚ šok, rozprúdil veľkú diskusiu a rôzne skupiny ho odmietajú. Organizácie občianskej spoločnosti, odborové zväzy, podniky, investori, právnici aj akademici vyjadrili obavy v súvislosti s potenciálom tohto komplexného balíka zjednodušujúcich opatrení zabezpečiť dereguláciu a naliehajú na Komisiu, aby príslušne nástroje namiesto ich oslabovania radšej chránila. Andriana Loredan z ECCJ vysvetľuje, čo je v hre a prečo sú organizácie občianskej spoločnosti, ako je ECCJ, proti tomuto balíku.
Konkurencieschopnosť používaná ako zámienka na dereguláciu veľmi potrebných nariadení o udržateľnosti
Komplexný balík zjednodušujúcich opatrení je zameraný na tri kľúčové nástroje udržateľnosti, ktoré sú jadrom Európskej zelenej dohody, konkrétne na smernicu o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD), smernicu o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (CSDDD) a nariadenie o taxonómii. Tento balík opatrení je priamym výsledkom posunu v smerovaní novej Komisie, ktorý sa začal v septembri 2024 správou Maria Draghiho o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti. V tejto správe sa stagnácia trhov EÚ čiastočne pripisuje nadmernému regulačnému zaťaženiu podnikov, pričom sa pohodlne prehliadajú iné kľúčové faktory, ako je inflácia cien ropy, plynu a potravín spôsobená špekuláciami nadnárodných spoločností. Podľa správy je hlavným zdrojom regulačného zaťaženia rámec EÚ pre vykazovanie informácií o udržateľnosti a náležitú starostlivosť. Bez dôkazov sa právne predpisy o udržateľnosti spájajú s vnímaným nedostatkom konkurencieschopnosti EÚ a táto zúžená perspektíva sa stala zámienkou na potenciálne úplné zrušenie právnych predpisov o udržateľnosti.
Týmto osobitným komplexným balíkom má Komisia v úmysle zjednodušiť niektoré z najkritickejších nástrojov, ktoré boli nedávno vytvorené na riešenie problému vplyvu veľkých podnikov na ľudí a životné prostredie. Patrí sem aj CSDDD prijatá len minulý rok, ktorá sa ešte musí implementovať.
Akákoľvek diskusia o obsahu balíka zostáva v špekulatívnej rovine. Jedným z najvýznamnejších rizík spojených s týmto balíkom je však opätovné legislatívne prehodnocovanie nástrojov udržateľnosti, čo by mohlo viesť k opätovným rokovaniam o ich kľúčových ustanoveniach (ako je občianskoprávna zodpovednosť alebo plány klimatickej transformácie podľa CSDDD). ECCJ vyjadruje dôrazný nesúhlas s opätovným prehodnocovaním už dohodnutých právnych predpisov o udržateľnosti. Zväčšila by sa tým právna neistota, ohrozilo dodržiavanie ľudských práv a ochrana životného prostredia podnikmi a penalizovalo by to priekopníkov.
Neprimeraný podnikateľský vplyv v nedostatočnom konzultačnom procese
Komisia pri oznámení komplexného balíka a príprave jeho návrhu postupovala úplne netransparentne a bez ohľadu na zmluvné právo EÚ a na svoje vlastné procesné pravidlá.
Komisia má v úmysle vo veľmi krátkom čase predstaviť svoju iniciatívu týkajúcu sa komplexného balíka, čo neumožňuje primerané posúdenie vplyvu ani verejnú konzultáciu. Takýto prístup je nezlučiteľný s právom zúčastňovať sa na rozhodovacích procesoch EÚ, ktoré je demokratickou výsadou chránenou zmluvným právom EÚ. Je to aj v rozpore s usmerneniami Komisie o lepšej právnej regulácii, na základe ktorých sa pri tvorbe politík od Komisie vyžadujú rozsiahle a transparentné konzultácie so zainteresovanými stranami.
Namiesto toho Komisia vo februári 2025 zorganizovala zdanlivú konzultáciu, tzv. kontrolu reality, s malou vybranou skupinou zainteresovaných strán. Išlo najmä o veľké spoločnosti a podnikateľské združenia. Mnohé z týchto spoločností sú v súčasnosti predmetom právnych krokov v súvislosti s porušovaním ľudských práv alebo poškodzovaním životného prostredia ich vlastnými činnosťami alebo v rámci hodnotového reťazca. Majú preto osobitný záujem oslabiť právne predpisy o udržateľnosti na úkor pracovníkov, miestnych komunít a ochrany klímy. Okrem toho bolo neprimerané zastúpenie veľkých podnikov v ostrom kontraste s nedostatočným zastúpením občianskej spoločnosti. Organizácie občianskej spoločnosti, odborové zväzy a malé podniky boli zastúpené len symbolicky, zatiaľ čo obete zneužívania podnikového postavenia a podniky zasadzujúce sa za predpisy o udržateľnosti boli z diskusie úplne vylúčené.
Komplexný balík zjednodušujúcich opatrení ako potenciálna hrozba pre ambicióznu klimatickú politiku
Zdá sa, že predsedníčka Ursula von der Leyenová a komisár Valdis Dombrovskis, ktorí na celé „zjednodušovanie“ dohliadajú, sa stotožňujú s agendou, ktorú sledujú najväčšie a najsilnejšie korporácie. Kľúčovými partnermi Komisie počas tzv. kontroly reality boli najmä spoločnosti, ktorých podnikateľské činnosti významne prispievajú k zmene klímy a ktoré majú záujem o zmiernenie klimatických záväzkov, napr. spoločnosti ropného, plynárenského, petrochemického, automobilového a finančného sektora. Vzhľadom na súčasnú klimatickú krízu a jej nepriaznivé vplyvy na ľudí a životné prostredie to vyvoláva obavy, či komplexný balík nebude pre klimatickú politiku krokom späť.
Prioritou Komisie by malo byť skôr vykonávanie než deregulácia
Ak Komisii skutočne záleží na konkurencieschopnosti a menšom regulačnom zaťažení, ako aj ľudských právach a klimatickej spravodlivosti, mala by zvážiť, ako účinne vykonávať nástroje udržateľnosti. Ľahko sa to dá dosiahnuť vypracovaním usmernení o pomoci spoločnostiam a orgánom členských štátov, ako sa to uvádza v CSDDD, ako aj rozvojom financovania a budovaním kapacít. Takýto prístup by bol odozvou na kritiku z Draghiho správy o nedostatku usmernení na uľahčenie uplatňovania právnych predpisov EÚ v oblasti udržateľnosti.
V konečnom dôsledku tajné prepisovanie kľúčových predpisov o udržateľnosti za zatvorenými dverami, spolu s niektorými svetovo najväčšími spoločnosťami sotva predstavuje cestu k dosiahnutiu skutočnej konkurencieschopnosti.
Andriana Loredan je odborná referentka Európskej koalície pre podnikovú spravodlivosť (ECCJ) a od prvého uverejnenia návrhu v roku 2022 sa zapája do presadzovania smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti. V minulosti pracovala v organizácii Anti-Slavery International na téme podnikania a ľudských práv z hľadiska nútenej práce.