Európska komisia čoskoro predstaví balík legislatívnych reforiem týkajúcich sa povinností podnikového výkazníctva, známy ako „komplexný balík zjednodušujúcich opatrení“.  Cieľom balíka je zjednodušiť a zefektívniť právne predpisy o udržateľnosti, čím sa podnikom zjednodušia vykazovacie povinnosti. Už od jeho novembrového oznámenia balík vyvolal v celej EÚ šok, rozprúdil veľkú diskusiu a rôzne skupiny ho odmietajú. Organizácie občianskej spoločnosti, odborové zväzy, podniky, investori, právnici aj akademici vyjadrili obavy v súvislosti s potenciálom tohto komplexného balíka zjednodušujúcich opatrení zabezpečiť dereguláciu a naliehajú na Komisiu, aby príslušne nástroje namiesto ich oslabovania radšej chránila.  Andriana Loredan z ECCJ vysvetľuje, čo je v hre a prečo sú organizácie občianskej spoločnosti, ako je ECCJ, proti tomuto balíku.

Konkurencieschopnosť používaná ako zámienka na dereguláciu veľmi potrebných nariadení o udržateľnosti

Komplexný balík zjednodušujúcich opatrení je zameraný na tri kľúčové nástroje udržateľnosti, ktoré sú jadrom Európskej zelenej dohody, konkrétne na smernicu o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD), smernicu o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (CSDDD) a nariadenie o taxonómii. Tento balík opatrení je priamym výsledkom posunu v smerovaní novej Komisie, ktorý sa začal v septembri 2024 správou Maria Draghiho o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti. V tejto správe sa stagnácia trhov EÚ čiastočne pripisuje nadmernému regulačnému zaťaženiu podnikov, pričom sa pohodlne prehliadajú iné kľúčové faktory, ako je inflácia cien ropy, plynu a potravín spôsobená špekuláciami nadnárodných spoločností. Podľa správy je hlavným zdrojom regulačného zaťaženia rámec EÚ pre vykazovanie informácií o udržateľnosti a náležitú starostlivosť. Bez dôkazov sa právne predpisy o udržateľnosti spájajú s vnímaným nedostatkom konkurencieschopnosti EÚ a táto zúžená perspektíva sa stala zámienkou na potenciálne úplné zrušenie právnych predpisov o udržateľnosti.

Týmto osobitným komplexným balíkom má Komisia v úmysle zjednodušiť niektoré z najkritickejších nástrojov, ktoré boli nedávno vytvorené na riešenie problému vplyvu veľkých podnikov na ľudí a životné prostredie. Patrí sem aj CSDDD prijatá len minulý rok, ktorá sa ešte musí implementovať.

Akákoľvek diskusia o obsahu balíka zostáva v špekulatívnej rovine. Jedným z najvýznamnejších rizík spojených s týmto balíkom je však opätovné legislatívne prehodnocovanie nástrojov udržateľnosti, čo by mohlo viesť k opätovným rokovaniam o ich kľúčových ustanoveniach (ako je občianskoprávna zodpovednosť alebo plány klimatickej transformácie podľa CSDDD). ECCJ vyjadruje dôrazný nesúhlas s opätovným prehodnocovaním už dohodnutých právnych predpisov o udržateľnosti. Zväčšila by sa tým právna neistota, ohrozilo dodržiavanie ľudských práv a ochrana životného prostredia podnikmi a penalizovalo by to priekopníkov.

Neprimeraný podnikateľský vplyv v nedostatočnom konzultačnom procese

Komisia pri oznámení komplexného balíka a príprave jeho návrhu postupovala úplne netransparentne a bez ohľadu na zmluvné právo EÚ a na svoje vlastné procesné pravidlá.

Komisia má v úmysle vo veľmi krátkom čase predstaviť svoju iniciatívu týkajúcu sa komplexného balíka, čo neumožňuje primerané posúdenie vplyvu ani verejnú konzultáciu. Takýto prístup je nezlučiteľný s právom zúčastňovať sa na rozhodovacích procesoch EÚ, ktoré je demokratickou výsadou chránenou zmluvným právom EÚ. Je to aj v rozpore s usmerneniami Komisie o lepšej právnej regulácii, na základe ktorých sa pri tvorbe politík od Komisie vyžadujú rozsiahle a transparentné konzultácie so zainteresovanými stranami.

Namiesto toho Komisia vo februári 2025 zorganizovala zdanlivú konzultáciu, tzv. kontrolu reality, s malou vybranou skupinou zainteresovaných strán. Išlo najmä o veľké spoločnosti a podnikateľské združenia. Mnohé z týchto spoločností sú v súčasnosti predmetom právnych krokov v súvislosti s porušovaním ľudských práv alebo poškodzovaním životného prostredia ich vlastnými činnosťami alebo v rámci hodnotového reťazca. Majú preto osobitný záujem oslabiť právne predpisy o udržateľnosti na úkor pracovníkov, miestnych komunít a ochrany klímy. Okrem toho bolo neprimerané zastúpenie veľkých podnikov v ostrom kontraste s nedostatočným zastúpením občianskej spoločnosti. Organizácie občianskej spoločnosti, odborové zväzy a malé podniky boli zastúpené len symbolicky, zatiaľ čo obete zneužívania podnikového postavenia a podniky zasadzujúce sa za predpisy o udržateľnosti boli z diskusie úplne vylúčené.

Komplexný balík zjednodušujúcich opatrení ako potenciálna hrozba pre ambicióznu klimatickú politiku

Zdá sa, že predsedníčka Ursula von der Leyenová a komisár Valdis Dombrovskis, ktorí na celé „zjednodušovanie“ dohliadajú, sa stotožňujú s agendou, ktorú sledujú najväčšie a najsilnejšie korporácie. Kľúčovými partnermi Komisie počas tzv. kontroly reality boli najmä spoločnosti, ktorých podnikateľské činnosti významne prispievajú k zmene klímy a ktoré majú záujem o zmiernenie klimatických záväzkov, napr. spoločnosti ropného, plynárenského, petrochemického, automobilového a finančného sektora. Vzhľadom na súčasnú klimatickú krízu a jej nepriaznivé vplyvy na ľudí a životné prostredie to vyvoláva obavy, či komplexný balík nebude pre klimatickú politiku krokom späť.

Prioritou Komisie by malo byť skôr vykonávanie než deregulácia

Ak Komisii skutočne záleží na konkurencieschopnosti a menšom regulačnom zaťažení, ako aj ľudských právach a klimatickej spravodlivosti, mala by zvážiť, ako účinne vykonávať nástroje udržateľnosti. Ľahko sa to dá dosiahnuť vypracovaním usmernení o pomoci spoločnostiam a orgánom členských štátov, ako sa to uvádza v CSDDD, ako aj rozvojom financovania a budovaním kapacít. Takýto prístup by bol odozvou na kritiku z Draghiho správy o nedostatku usmernení na uľahčenie uplatňovania právnych predpisov EÚ v oblasti udržateľnosti.

V konečnom dôsledku tajné prepisovanie kľúčových predpisov o udržateľnosti za zatvorenými dverami, spolu s niektorými svetovo najväčšími spoločnosťami sotva predstavuje cestu k dosiahnutiu skutočnej konkurencieschopnosti. 

Andriana Loredan je odborná referentka Európskej koalície pre podnikovú spravodlivosť (ECCJ) a od prvého uverejnenia návrhu v roku 2022 sa zapája do presadzovania smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti. V minulosti pracovala v organizácii Anti-Slavery International na téme podnikania a ľudských práv z hľadiska nútenej práce.