Autor: Willem Vriesendorp
Udržateľnosť môže byť udržateľná len vtedy, ak je výsledkom demokratického procesu. Skutočnosť, že zmluvné strany Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) sa stretávajú každý rok, je pozitívna. Konferencia zmluvných strán (COP) predstavuje veľmi potrebný dialóg a je dôkazom toho, že veríme v demokratické riešenie tejto otázky.
Čo sa v diskusiách o udržateľnosti často prehliada, je čas. Myslím si, že možno s istotou povedať, že nikto nie je proti environmentálnej udržateľnosti. Rozdiely však spočívajú v úrovni ambícií, pokiaľ ide o čas potrebný na dosiahnutie určitých prahových hodnôt a cieľov. Konferencia COP by mala tento proces urýchliť, ale môže mať aj opačný účinok, ak slúži ako diskusný krúžok zameraný na riešenie príznakov, a nie na príčiny problému. V takom prípade má negatívny vplyv a rovná sa klamlivej reklame.
V súvislosti s COP28 by sme uvítali tri výsledky. Po prvé, konkrétny akčný plán na zastavenie investícií do nových fosílnych zdrojov energie a rýchle ukončenie využívania existujúcich fosílnych zdrojov energie. Po druhé, dohodu o stratách a škodách. Najťažší náklad by bezpochyby mali niesť najširšie plecia, najmä keď Západ po stáročia speňažuje verejné statky na súkromný prospech. Preto musíme mať dohodu o stratách a škodách. A to sa možné stať len vtedy, ak bude globálny Sever ochotný platiť. Po tretie, hĺbkovú revíziu globálnych kapitálových trhov a systémov. Musíme vyčísliť environmentálne externality a znečistenie, aby bolo ťažšie financovať projekty, ktoré spôsobujú znečistenie.
Táto COP bude obzvlášť zaujímavá tým, že počas nej budú prezentované výsledky prvého globálneho hodnotenia, a nemusíme zdôrazňovať, že sa uberáme veľmi zlým smerom. Minulú sobotu po prvýkrát v histórii priemerná globálna teplota otepľovania presiahla + 2 °C, čo však zostalo takmer bez povšimnutia. Sú potrebné okamžité opatrenia. To znamená, že predsedníctvo COP28 bude musieť zohrávať úlohu, ktorá si vyžaduje extrémnu sebadisciplínu a predvídavosť, pretože to, čo musí urobiť, je ako keby sa najlepší stánok s hamburgermi v meste zasadzoval za zákaz predaja mäsových hamburgerov a presadzoval zákon, ktorý by umožňoval iba rastlinné hamburgery.
Neviem si spomenúť na veľa príkladov lídrov, ktorí si pília konár pod nohami, a behaviorálnych odborníkov ako Daniel Kahneman, ktorý nám hovorí, že takáto sebadisciplína a predvídavosť sú extrémne zriedkavé a takmer nad ľudské sily.
Práve preto musíme vytvoriť vonkajší tlak a v tejto súvislosti majú zásadný význam organizácie občianskej spoločnosti. Domnievame sa tiež, že priekopníci udržateľnosti, t. j. podniky, ktoré už presahujú súčasné environmentálne normy, zohrávajú veľmi dôležitú úlohu. Musíme zabezpečiť, aby sa vyjadrili a ukázali vyjednávačom, že udržateľnosť má obchodné opodstatnenie. Nielenže nás približuje k našim cieľom v oblasti klímy a životného prostredia, je tiež dobrým biznisom.
V agentúre #SustainablePublicAffairs presne toto robíme. Sme prvou agentúrou pre verejné záležitosti svojho druhu, ktorá pracuje len pre prípady, ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie. Naším poslaním je zaistiť, aby sa výsledky priekopníkov v oblasti udržateľnosti stali štandardom tým, že presadzujeme prísnejšiu environmentálnu politiku.
Vyzývame celé odvetvie odborných služieb, aby zohrávalo pozitívnejšiu a uvedomelejšiu úlohu. V súčasnosti väčšina (strategických) poradenských spoločností, audítorských firiem, právnických firiem, komunikačných poradcov, PR poradcov a podobne vkladá všetko úsilie do práce na prípadoch, ktoré sú v rozpore s Parížskou dohodou. Sme presvedčení, že je veľmi dôležité, aby tieto podporné odvetvia zaujali postoj a vybrali si, pre koho budú pracovať: nikto by sa ako „firemná osoba“ nemal zasadzovať za veci, ktoré ako „súkromná osoba“ nechce, aby sa stali.
Veríme, že ak priekopníci udržateľnosti a odvetvie odborných služieb vyjadria svoje názory, predsedníctvo COP28 pochopí, že udržateľnosť je dobrý biznis – biznis budúcnosti. Teraz prišiel čas konať a mali by sme čo najskôr prijať čo najviac potrebných opatrení. Už dávno si nemôžeme dovoliť luxus predpovedať našu cestu do budúcnosti. Musíme sa pozrieť na to, ako chceme, aby svet vyzeral v roku 2050, a potom spätne analyzovať – a to, žiaľ, znamená, že niektoré bolestivé opatrenia musíme prijať čo najskôr.
To môžeme uskutočniť len spoločnými silami.
Tento článok bol napísaný v čase, keď konferencia COP28 ešte prebiehala.
Menej
